Kam sa ztratilo teplo?

Silné mrazy zachvátili celý Starý kontinent a pretrvávajú. „Nevídali!“, tvrdí najväčší slovenský denník.

Európu sužuje chlad. Celú a poriadny. Počet obetí mrazu prekročil 300 a nejde len o bezdomovcov v severných štátoch – na Ukrajine či v Poľsku, ale evidujú ich aj v Grécku, Macedónsku, Čiernej hore, Srbsku, Chorvátsku… Vyše metra vysoká snehová perina  v sobotu, 4. februára, paralyzovala Sarajevo, hlavné mesto Bosny a Herzegoviny. V krajine je  väčšina škôl už niekoľko dní zavretá. Nie kvôli prázdninám, ale kvôli zime…
Že nejde o lokálnu anomáliu dokazuje i snehom obielený Rím, so snehovou nádielkou bojujúce severo a stredotalianske regióny Lombardsko, Piedmont, Emilia-Romagna a Toskánsko či zamrznutá časť Benátského zálivu. Pod mínus dvadsiatku klesli teploty vo francúzskej provincii Champagne a z lyžiarskych stredísk na francúzskej strane Álp hlásia najväčšiu snehovú pokrývku od roku 1966. V nedeľu, 5. februára, kvôli mrazom a očakávanému sneženiu londýnske letisko Heathrow zrušilo 30 % letov.  Chlad dosiahol až severnú Afriku a deťom v Alžírsku priniesol prekvapenie v podobe bielych chladivých vločiek. Je jasné, odkiaľ vietor, vlastne tuhý mráz fúka – zo Sibíri. Klimatológovia sa snažia podať vysvetlenie v súlade s učením o bezprecedentnom otepľovaní. Nezvyčajné prúdenie má vraj na svedomí menej morského ľadu v Barensovom a Karskom mori. Znižuje albedo v tejto časti Zeme a navyše v dobe, keď sa severná pologuľa po zimnom slnovrate opäť privracia k Slnku. Minulú zimu však vlna chladu vpadla do Veľkej Británie už 24. novembra a spôsobila, že december 2010 bol tým najchladnejším od roku 1910. V Barensovom i Karskom mori, ako to dokumentuje obrázok vpravo, bolo morského ľadu vzhľadom na porovnávacie obdobie 1979 až 2000 tak akurát.

Pamätáte na alarmistické články, ktoré vyvolala extrémna vlna horúčav v lete 2010? Postihla najmä Rusko, kde sa teplomer často šplhal k štyridsiatke a na mnohých miestach i o nejakú tú desatinku vyššie. Úmorné teplo sa bez akejkoľvek pochybnosti pripočítalo na vrub „man made global warming“, teda globálnemu otepľovaniu, ktoré by sa bez pričinenia človeka vlastne vôbec nekonalo, pretože by nik nespaľoval fosílne palivá a nechoval stáda prežúvavcov produkujúcich metán a…
Novinári sa predbiehali v správach písaných v súlade s doktrínou uhlíkovej stopy ľudstva ako hlavnej príčiny. A čitateľ mohol márne hľadať odpoveď na otázku, čím sa tí, čo vsugerúvajú túto alarmistickú predstavu, líšia od tých ostatných? Správajú sa snáď ekologickejšie? Chcú, aby v ich ekonomicky nie práve silnej krajine ľudia platili viac na daniach za veľmi sporné alternatívne zdroje, ako sú solárne panely či veterné elektrárne? Aby sa zvýšila daň na fosílne palivá? Aby sme nasledovali energetickú politiku Nemecka? (Tá má aspoň jednu výhodu – umožňuje Česku vyvážať viac elektriny.) Nakúpili snáď služobné kolobežky, kolieskové korčule a bicykle?

Paradoxom je, že čím viacej niekto profituje na klimatickom strašení, tým väčšia je jeho osobná uhlíková stopa. Asi málokto v tomto smere dostihne Al Gora, Pačaurího, či popredných známych klimatológov z IPCC.

Od novinárov musíme očakávať objektívne informácie, inak ich práca spoločnosti neprospieva, ale škodí. Vlna chladu zabíja ľudí po celej Európe a nik nestraší. Naopak. Na Slovensku vyjde článok ubezpečujúci, že všetko je v norme a už „sme“ zažili aj horšie mrazy, najmä začiatkom 20. storočia. Malou rozlohou morského ľadu to vtedy samozrejme nebolo. V celom článku ani slovo o západnejšej a južnejšej časti Európy, kde ide vskutku o extrémnu situáciu. Zdanie viac-menej lokálnej anomálie, ktorá vlastne ani nie je anomálna?

Laik si možno povie, že prelom január – február je štandardne tým najchladnejším obdobím v roku a že to globálne otepľovanie dočasne migrovalo spolu so sťahovavými vtákmi na juh.  Ako to teda vo svete vyzerá práve teraz vzhľadom na dosť diskutabilne stanovený teplotný priemer z minulého storočia? Na nasledujúcich mapách sú pomocou farebnej škály vyznačené predpovede teplotnej anomálie pre nasledujúce 7,5dňové obdobie od 5. do 13. februára pre jednotlivé kontinenty, alebo ich časti. Pre všetky platí rovnaká farebná mierka uvedená na prvom obrázku. Intenzita modrej farby predstavuje mieru zápornej a intenzita červenej farby mieru kladnej anomálie v porovnaní s „normálnou“ hodnotou určenou z dostupných meraní za obdobie 1901 – 2000. Všetky uvedené predpovedné mapy teplotnej anomálie sú vztiahnuté k nedeli, 5. februára. Kredit: Center for Ocean-Land-Atmosphere Studies COLA.

Ak vám hlavou preletela myšlienka, že klimaskeptici majú radosť, lebo môžu využiť anomálne počasie, mýlite sa. Zdravo uvažujúceho človeka táto situácia sebecky poteší snáď len v prípade, ak mu prináša výnimočný zisk. Súčasné mrazy sa totiž môžu ukázať ako katastrofa. Nielen kvôli stovkám ľudských obetí a obrovským finančným dopadom. Následky sa môžu dlhodobo odrážať v každodennom živote. Oprávnene, alebo účelovo sa stanú príčinou ďalšieho nárastu cien. Obilnín, čiže aj mnohých potravín, i fosílnych palív. A to prehĺbi vlečúcu sa krízu.

Áno, naši rodičia a ich rodičia zažili aj väčšie extrémy. Napríklad aj katastrofálne sucho v 1946 nasledované krutou zimou začiatkom 1947. Na Slovensku i väčšie povodne. Extrém nie je dobrým dôkazom dlhodobého trendu, s tým sa dá súhlasiť. Lenže sa to týka oboch protipólov, nielen tých podnormálnych.

Koncom októbra minulého roku mediálne najznámejší slovenský klimatológ, prof. Milan Lapin, predpovedal: „…môžeme s dosť vysokou pravdepodobnosťou predpokladať, že obdobie od novembra 2011 do mája 2012 nebude u nás teplotne podnormálne (nebude chladnejšie o viac ako 0,7 °C v porovnaní s dlhodobým priemerom (DP) z obdobia 1961-1990). Je dokonca väčšia pravdepodobnosť, že bude opäť celkovo o viac ako 0,7 °C teplejšie ako DP, čiže bude zrejme teplotne nadnormálne. Rovnaké tvrdenie platí aj pre zimu (XII.2011 až II.2012)“.

Je dosť pravdepodobné, že práve pre zimné obdobie tento, z dlhodobého trendu logicky odvodený predpoklad nevyjde. Bez zlomyseľnosti by sme si ale mali všetci želať, aby sa čo najviac priblížil k realite. Dlhodobejšie mrazy v ľudnatej, priemyselne vyspelej časti planéty nielen ohrozujú jej obyvateľov a zhoršujú nie práve ružovú ekonomickú situáciu, ale vedľajším efektom gigantického nárastu spotreby energie je aj výrazne vyšší antropogenický príspevok k tepelnej bilancii atmosféry. Prepadať nostalgii za dávnymi krásnymi zimami s mrazmi až stromy praskali, nie je práve najrozumnejšie.

Globálne sa otepľuje, či skôr otepľovalo. Na tom nie je nič neobvyklého. Miera nárastu ale závisí aj od toho, s čím trend porovnávame. Neexistuje žiadne teplotne stabilné optimum. Nie je jedno, či si podľa IPCC za porovnávaciu základňu zvolíme obdobie 1961 až 1990, alebo tri dekády 1971 – 2000, ako napr. americká alarmistická NOAA (National Oceanic and Atmospheric Administration). Ak si pozrieme graf globálnej teploty za minulé storočie, tak, ako ho ponúka najnovšia a vraj najpresnejšia americká analýza BEST, ľahko zistíme, že napríklad obdobie 1920 – 1950, ktoré bolo určite vplyvom človeka zasiahnuté menej než tie nasledujúce, by poskytlo vyšší porovnávací priemer. Klíma sa menila, mení a meniť bude. Aj populačné a s nimi súvisiace energetické problémy ľudskej civilizácie budeme musieť riešiť. Sú závažnejšie, než si to v každodennom behu všedného života uvedomujeme. Skrývajú totiž v sebe vážne hrozby konfliktov. Nielen tých medzinárodných. Je racionálne zvoliť nárast priemernej teploty o necelý stupeň za storočie za hlavný problém, a potom na iracionálne riešenia a záujmy tých, ktorí z cielene vyvolanej spoločenskej psychózy profitujú, prehajdákať stovky miliard dolárov či euro?

Zdroj