Zelení sú červení

„Pipi dlhá pančucha“ klimatickej zmeny je Osobnosťou roka 2019 magazínu Time. Forbes ju zaradil medzi 100 najmocnejších žien sveta. Progresívne ľavicové médiá sú súčasťou klimatickej núdze. OSN ako výkonný orgán Socialistickej internacionály.

Ťažko si predstaviť, ako mohla klimatická zmena uškodiť mladým aktivistom, ktorých sme videli v pódiovom závere konferencie COP25 (11. 12), ako bojovne dupocú, skandujú a ich rituálne pomaľované tváre signalizujú odhodlanie bojovať proti klimatickej kríze ďalej a zachraňovať čo sa dá zo svojej „ukradnutej budúcnosti“, do ktorej si možno práve na konferencii COP25 naprojektovali energetickú krízu, ktorá je iste pravdepodobnejšia, ako klimatický kolaps v roku 2030. Ťažko si tiež predstaviť, že by práve tento typ adolescentov chodil každý piatok sadiť stromčeky, alebo zbierať plastové fľaše.

Celkom nešikovne som sa dotkol otázky motivácie mladých aktivistov z konferencie COP25 v Madride. Čo tam, do čerta, robia? Sú tam kvôli Grete? Prišli si ju vypočuť? Reakcie na frustráciu sú veľmi rozmanité a do istej miery sú vyjadrené aj v identifikovaní sa s Gretou. Je to aj symbolická voľba, čo však na tomto mieste nebudeme interpretovať. Kritizovať Gretu? Kto by sa opovážil?!

Al Gore, polovičný nobelista, uvítal „vynikajúce rozhodnutie“ magazínu Time vyhlásiť Gretu Thunberg za Osobnosť roka 2019. Magazín má pre Gretu slabosť. V máji 2019 ju dal na titulku, ako jednu z vodcov novej generácie: „teraz hovorím do celého sveta“ povedala.

Forbes: Greta Thunberg nemá nič z najmocnejších žien sveta, ale má svoj hlas. „Ľudia trpia. Ľudia umierajú. Celý ekosystém sa zrúti,“ uviedla počas prejavu OSN minulý rok v septembri. „Sme na začiatku hromadného vyhynutia a všetko, o čom môžete hovoriť, sú peniaze a rozprávky večného hospodárskeho rastu. Ako sa opovažuješ!“ citoval Gretu Forbes pri príležitosti jej zaradenia medzi 100 najmocnejších žien na svete.

Pre kriticky zmýšľajúceho človeka, ktorý má štandardné povedomie o fungovaní sveta a bežné „klimatické povedomie“, jej slová neznejú pravdivo. Jednoducho ľudia netrpia viac, ako predtým. Podľa dostupných štatistík je to skôr naopak; neumierajú viac, ako umierali; že sme na začiatku vyhynutia, je púha apokalyptická vízia Ženy roka 2019, ktorá nehovorí pravdu. Aj keby chcela. Keď sa nedarí, Greta používa slovník radikálneho Extintion Rebellion, povestného svojimi deštruktívnymi procesmi.

Zatiaľ čo EÚ vyhlasuje v predstihu Európsku zelenú dohodu a chystá sa prijímať klimatické zákony, Greta na COP25 odsudzuje klimatickú nečinnosť a Guterres sa, ako inak, pridáva: „Ak budeme pokračovať tak ako doteraz, sme odsúdení na zánik.“ Kde je dôvod, že tento bizarný mediálny klimatický Disneyland nemá konca kraja? Možno to len tušiť, ale odpovede sú často ešte depresívnejšie ako téma „klimatickej krízy“. Vyzerá to, že mainstreamové médiá v komunikácii klimatickej problematiky zlyhávajú na celej čiare. Vedci čoraz častejšie vyzývajú na prísne odlišovanie klimatickej vedy od žurnalistického aktivizmu.

Mediálny obraz klimatickej zmeny nezodpovedá skutočnosti. Je to dosť veľký problém, ak médiá systematicky stierajú rozdiely medzi počasím a klimatickou zmenou, ktorú dávajú do priamej súvislosti s prírodnými katastrofami. Presadzovanie atribučnej súvislosti vo verejnej diskusii je trik environmentálnych alarmistov, ktorý je nebezpečný, lebo priamo usiluje o deštrukciu vedeckej paradigmy, o jej predefinovanie. Médiá si dokonca pre tieto účely vytvorili ešte pred veľkým klimatickým samitom OSN platformu: Covering Climate Now,združujúcu okolo 350 svetových médií. Nič také by nemuseli robiť, keby používali definície pojmov podľa Slovníka IPCC a objektívne informovali. Doporučovať označenie „núdzová situácia“ s odvolaním sa na to, že stále viac vedcov používa tento pojem, by si vyžadovalo minimálne uviesť zdroje. Naopak, sú to klimatickí aktivisti, často s extrémnymi názormi, ktorí používajú tento jazyk klimatického alarmizmu. Covering Climate Now má selektívny prístup k informáciám a podporuje mediálny obraz „klimatickej núdze“ a „krízy“ uprednostňujúc klimatický determinizmus so zjednodušovaním zložitého vzťahu aktuálneho počasia a klimatickej zmeny. Ťažko nájsť precedens pre takúto mediálnu kampaň. Médiá doslova vytvorili deštruktívnu klimatickú hyperrealitu (pozri aj J. Curry)

So slovom núdza by sa nemalo žartovať. Je to vážne slovo. V súčasnosti nič také ako klimatická núdza v skutočnosti neexistuje, aspoň nie tam, kde ju vyhlasujú, a nie taká, ako ju opisujú. Má podobu médiami indukovaného bludu hrozby blízkeho kolapsu klímy. Častým používaním pojmu „klimatická núdza“ v rôznych súvislostiach, si možno skutočnú núdzu privolať, čo sa označuje ako sebanapĺňajúce sa proroctvo.

Technológiu „Overtonovho okna“ mediálny promotéri využívajú aj tak, že z globálneho otepľovania urobia v priebehu roka klimatickú krízu a potom klimatickú núdzu (najčastejšie používané slovo roka 2019). Joseph Overton toto štádium nazýva podporným precedensom s prechodom do štádia popularizácie a nakoniec do sféry aktuálnej politiky, čo sa práve deje. Takže v EÚ sa nájdu mestá, ktoré majú až tri klimatické núdze – mestskú, regionálnu a celoštátnu.

Treba veriť, že existuje nejaký evolučný mechanizmus aj na reštart kortikálnych funkcií. Prečo zelené mozgy vyčleňujú klímu z evolúcie? Presúvajú ju do sféry ideológie a politiky, kde je možné všetko, vrátane simulácie klimatickej zmeny, ktorá bude na dlhé roky spojená s tvárou Grety, s ľadovým medveďom na plávajúcej kryhe a zaplaveným námestím sv. Marka v Benátkach.

Keď sme už spomenuli Benátky, treba dodať, že najväčšia prílivová vlna s povodňou bola v Benátkach v roku 1966. Teraz je benátska lagúna vybagrovaná, technológia protiprílivových bariér nedokončená, protipovodňové peniaze „premiestnené“ na vhodnejšie miesto. Ale vyrástla silná generácia reštaurátorov. Taliansky príspevok ku „klimatickej kríze“. Úmrtia spôsobené extrémnym počasím (povodne, hurikány, suchá, požiare a extrémne teploty) za posledných sto rokov poklesli o 95 %. Okrem toho, napriek neustálym tvrdeniam, že globálna klimatická kríza sa špirálovito vymyká kontrole, náklady na extrémne počasie, ako podiel na HDP, od roku 1990 klesajú (Bjorn Lomborg, 2019 ; Judith Curry, 2019).

Človek nemá psychofyziologickú schopnosť priamo vnímať klimatickú zmenu. Načo by mu aj bola, bežne nerozmýšľa v perspektíve dekád a keď občas áno, tak určite nie v súvislosti s klímou. Mentálne nastavení na myslenie v perspektíve dekád sú zvyčajne diktátori a prehnane starostliví otcovia rodín.

Profesionálna poctivosť a svedomitosť klimatických vedcov alarmistov je na takej nízkej úrovni, že bez rozpakov, priamo na samite COP25 priznávajú, že nedocenili tempo klimatickej zmeny, ktoré sa „zrýchlilo“ dokonca aj medzi dvoma klimatickými samitmi. Aj madam von der Leyen zrýchlila agendu Európskej zelenej dohody. A to výrazne. Žiadnych 100 dní, žiadna diskusia, žiadna demokratické móresy. Klimatická neutralita do roku 2050 je odsúhlasený záväzok pre zelenú dohodu EÚ. Ohromujúce tempo, ohromujúci rozpočet.

Neviem, či sa mi to len zdalo, ale madam zvestovala „zelenú bombu“ (Peter Schutz, Sme) v akejsi eufórii, s takým povedomým oduševneným až budovateľsky rozjasneným výrazom tváre, sľubujúcim krajšiu budúcnosť, že mi prebleskla hlavou momentka z obdobia plagátového socializmu. Pomaly ale iste sa formuje poetika klimatickej zmeny.

Boj proti klimatickej zmene svojimi cieľmi a prostriedkami zapadá do socialistického (marxistického) ideologického systému. Obsahuje taký stupeň deštrukcie existujúceho sociálneho a ekonomického stavu Európskeho poloostrova, že sa musel dosahovať programovo. Udalosti po Parížskej dohode nemôžu byť len výsledkom nečakaných politických rozhodnutí. Guterres dosť ťažko zháňa peniaze. Po žiadosti o okamžitú finančnú injekciu 29 mld. dolárov zdôvodnenú klimatickou krízou a globálnymi konfliktmi, zostalo nejako ticho. Peniaze sú silný motivátor. Lenže ten chlap má reči ako čistý aktivista.

Socialistická internacionála má privilegovaný status konzultanta OSN prvej kategórie a od začiatku spolupracuje s OSN na tomto strategickom cieli. V októbri 2003 na 22 . kongrese Socialistickej internacionály v Sao Paulo A. Guterres ako jej nový prezident prijal programový dokument „Správa v globálnej spoločnosti“. Kto si ho prečíta, porozumie komu a čomu slúži OSN. Tento kongresový dokument SI je skôr manuálom pre globálnu svetovú správu OSN po získaní moci socialistami. Ak chcú socialisti, najmä progresívni, riešiť svetový deficit demokracie, vždy sa treba mať na veľkom pozore.

Divné ale je, že Guterres ešte nenavrhol premiestniť budovu OSN v New Yorku hlbšie do vnútrozemia, ak teda verí prognózam o stúpajúcich hladinách mora. Mohlo by ho vytopiť.

Zdroj